Manželka Miloša Kopeckého sa však musela spolu s nemenej slávnym hercom
vysporiadať s veľkou tragédiou - smrťou ich dcéry. Napriek tomu na život
a umenie nezanevrela a desiatky rokov svojimi výkonmi zabávala divákov.
Od narodenia obľúbenej českej herečky Stelly Zázvorkovej uplynie vo štvrtok 14. apríla 100 rokov.
Stella Zázvorková sa narodila 14. apríla 1922 v Prahe do rodiny
uznávaného architekta a módnej návrhárky. Vyštudovala nižšie gymnázium a
taktiež navštevovala anglickú internátnu školu. V oblasti divadelného
umenia sa v rokoch 1939 - 1940 vzdelávala na hereckej škole Emila
Františka Buriana.
Po štúdiách účinkovala v Pražskom detskom divadle Míly Mellanovej (1941 –
1944) a krátky čas pôsobila aj v experimentálnom divadle Větrník. V
roku 1946 získala angažmán v Divadle satiry, kde pôsobila do roku 1948.
Objavila sa aj na doskách Realistického divadla (1949 -1950) a päť rokov
strávila v Armádnom umeleckom divadle.
V roku 1955 sa stal vedúcou osobnosťou Divadla satiry, neskôr
premenovaného na Divadlo ABC, Jan Werich. Práve on umožnil začínajúcej
herečke začleniť sa do tohto súboru. Divadlo ABC sa v roku 1962 stalo
súčasťou Mestských divadiel pražských, kde Zázvorková pôsobila až do
roku 1990.
Divákov na scéne zaujala napríklad ako speváčka Tornado Lou v komédii
Limonádový Joe či svadobná dohadzovačka Tekla v ruskej klasike Nikolaja
Gogoľa s názvom Ženba. V role Elizabeth nechýbala v inscenácii Těžká
Barbora od autorskej trojice Voskovec–Werich–Ježek. Publikum zabávala aj
ako bohatá Vdova Mastílková v hre Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná
rvačka. V úlohe Pani Boylovej nechýbala v divadelnej detektívke Pasca na
myši a zažiarila aj v inscenácii Milá máti, drahá dcero, v ktorej
zosobnila panovníčku Máriu Teréziu. Za stvárnenie cisárovnej dostala
Cenu Thálie 2000.
Či na javisku, alebo aj pred kamerou sa Stella Zázvorková predstavila v
množstve úloh obyčajných žien z ľudu, ktoré však vďaka jej hereckému
majstrovstvu ostali navždy zapísané v dejinách českej kinematografie.
Vystriedala úlohy prostorekých hrdiniek, klebetníc, hašterivých
manželiek, nepríjemných úradníčok, ale aj elegantných žien, láskavých
matiek či babičiek.
Po prvýkrát sa objavila vo filme Šťastnou cestu (1943), v ktorom
stvárnila predavačku. Český režisér Bořivoj Zeman ju obsadil do
legendárnej komédie Anděl na horách (1955) a ako žena ľahkých mravov sa
predviedla vo vojnovej komédii Dobrý voják Švejk (1956). Známa je aj z
komédii Tři chlapi v chalupě (1963), Až přijde kocour (1963) či
Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964).
Nezabudnuteľná je jej postava milovníčky králikov z filmu Dívka na
koštěti (1971) alebo docentky Mráčkovej zo snímky Jak utopit Dr. Mráčka
aneb Konec vodníků v Čechách (1974). Medzi významné komédie, v ktorých
účinkovala patria aj Zítra to roztočíme, drahoušku...! (1976) a Což
takhle dát si špenát (1977).
Zahrala si aj v legendárnych seriáloch ako Chalupáři (1975), Nemocnice
na kraji města (1977), Arabela (1980), Arabela se vrací (1993) a
predstavila sa aj vo filme Co je doma, to se počítá, pánové (1980).
Vážnejšej úlohy sa zhostila v oscarovej snímke Kolja (1996) a nechýbala
ani v kultovom filme Pelíšky (1999). Zažiarila i v tragikomickom príbehu
Babí léto (2001), ktorý jej vyniesol Českého leva (2001) za najlepší
ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. V posledných rokoch života si
zahrala vo filmoch Na psí knížku (2002), Román pro ženy (2004), Hrubeš a
Mareš jsou kamarádi do deště (2005).
V roku 2001 dostala Cenu Thálie za celoživotné dielo v oblasti činohry a
druhého Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu si
odniesla v roku 2004.
Stella Zázvorková, jedna z najväčších českých komičiek, zomrela 18. mája 2005 v Prahe.